Je choroba predvídateľná??? Hhhhhm?!?!

Vy mi poviete: „Ja mám dobrú imunitu! Nebral som a neberiem žiadne chemické lieky. Zdravo sa stravujem, mám dostatok tekutín, každý deň sa hýbem na čerstvom vzduchu a nestresujem. Ako je možné, že som aj tak ochorel???“

Ako tú chorobu predvídať? Ako sa jej vyhnúť?

Ja mám pocit, že chorobu predvídať vieme skoro všetci. Však denne bez vedomého uváženia používame vety:                 

Obleč sa, lebo prechladneš!                         

Nechoď tam, lebo sa niečo stane!

Nejedz to, lebo ťa bude bolieť brucho!        

Nepi to, bude ťa bolieť hrdlo!

A tieto slová sa jednoducho stávajú skutočnosťou. Slovo má veľkú váhu. A slovu predchádza myšlienka. Čomu venujeme myšlienky, to sa nám deje. Čomu venujeme pozornosť, to si priťahujeme.

Tak toto je taký 1. aspekt toho, ako sa vyhnúť chorobe. Prestať o chorobe hovoriť a predvídať ju! Nemyslieť na to, čo by sa mohlo stať. Vypnúť v hlave scenár, ktorý sa dookola točí. Pomohlo vám niekedy vyzdravieť, keď ste o ochorení stále hovorili, či mysleli naň. Nie. Práve naopak.

Príklad:

Vypili ste ľadovú minerálku. Vaše myšlienky: „ Nemal som to piť. Veru nemal, nemal! Zasa ma bude bolieť hrdlo ako naposledy. Neskôr mi to zlezie na priedušky a budem kašlať.“ Scenár ako vyšitý. A k tomu to zaklincujete slovami, ktoré hovoríte každému, koho stretnete v ten deň: „Ja blbec, zasa som pil ľadové. Keď ma bude bolieť hrdlo, zajtra neprídem. Aby mi to náhodou nezišlo zasa na priedušky ako minule.“

Riešenie:

Zmena myslenia: „No dobre, asi som to nemal vypiť. Som len človek. Tak som mal chuť na bublinky! Teraz si dám teplý čaj a prehrejem si telo. Som zdraví. Všetko je v poriadku.“

Zmena komunikácie: „Dám si teplý čaj, urobí mi dobre. Spravím aj tebe?“

A nepoužívať vety s predponou NE-.

Napríklad:

Vetu „Neochorieš!“ vymeňte za „Budeš zdravý!“.

Otázku „Nebolí ťa to?“ vymeňte za „Ako sa cítiš?“.

Vetu „Nebude ma to bolieť!“ vymeňte za „Zvládnem to!.

Vetu „ Nebudem chorý!“ vymeňte za „Budem zdravý!“.

2. aspektom sú životné situácie a emócie. Tie majú veľký vplyv na vznik nášho ochorenia.

Pod životnou situáciou myslím reakciu na ňu. Teda ako pristupujem k danému problému vo svojom živote. A nemyslím tým ako sa zachovám na vonok pred okolitým svetom. Ale ako sa k tomu postavím vo svojom vnútri. Čo cítim.

Dajme si príklad:

Máte kolegu, s ktorým dobre nevychádzate. Myslíte si, že je úplne odlišný ako vy. Lezie vám na nervy! Na vonok to zvládate. Spolupracujete s ním bez toho, aby ste mu čokoľvek povedali. Aj pred šéfom hráte divadlo. No vo vnútri ste nespokojný. Unavuje vás komunikácia s takým človekom. Neviete si na neho zvyknúť. Doma to stále riešite s partnerom. A ráno, keď ho zasa uvidíte, v duchu si poviete: „ Ach, zasa je tu! Hrôza!“

Tu niekde pomaly začína vznikať ochorenie. Týždne, mesiace, možno roky vás ten pocit zožiera. Bez toho, že si to uvedomujete. Daná situácia sa opakuje každý deň vo vašom živote a stala sa samozrejmosťou. V hlave vám prúdia stále tie isté myšlienky dookola. Ste zaseknutý v životnej situácii, ktorú neviete vyriešiť. Vy vlastne ani neviete, že ju máte riešiť.

Riešenie:

Máte 3 možnosti, ako neochorieť. ODÍDETE/ZMENÍTE SITUÁCIU/ZMENÍTE SVOJ POSTOJ.

1. Odídete.                  

Zmeníte zamestnanie, zmeníte oddelenie, pôjdete na materskú alebo do dôchodku.

2. Zmeníte situáciu.

Poviete mu otvorene, s čím sa neviete stotožniť. Čo by ste potrebovali zmeniť. Veď je pochopiteľné, že nie sme s každým rovnaká krvná skupina. Teda možno nastane aj búrka, ale po búrke vždy vyjde slnko. A vzduch sa vyčistí.

3. Zmeníte svoj postoj. Prijmete situáciu. Vnútorne.

Poviete si, že asi z nejakého dôvodu máte takého kolegu. Asi vás má niečo naučiť. Každý sme nejaký. Zamerajte sa viac na jeho dobré vlastnosti. Prijmite ho. Je to zaiste dobrý človek. Má deti, psa atď....

No a emócie? To je niečo, čo veľmi ťažko sa dá ovládať. Najmä ženy zaplavujú emócie ako tsunami.

Pokračovanie príkladu:                 

Dnes vás kolega nahneval. Ale že riadne! Cítite, ako to vrie vo vás. Najradšej by ste mu vynadali alebo ešte niečo horšie! Cítite v sebe HNEV.

Je jedno ako budete reagovať v danej chvíli. Navonok. Či na neho naozaj nakričíte. Alebo sa stiahnete a tvárite sa urazene. Či ten hnev rozsievate ďalej na ostatných. Nie je však jedno, ako budete reagovať vo svojom vnútri.

Riešenie:

No, tu riešenie „ODÍDEM/ZMENÍM SITUÁCIU/ZMENÍM SVOJ POSTOJ“ už nepomôže. Keď už cítite vlnu emócie vo svojom vnútri, riešenie hľadajte v danej emócii. Ako? Zamerajte pozornosť na emóciu. Prijmite ju! Spracujte ju! Ako? Tu už nezaberá ukludňovanie samého seba typu: „Predýcham to, nenechám sa vytočiť, môj svet je harmonický....“.

Keď ju už cítite, nie je čo riešiť! Proste ju nechajte prejsť sebou a nechajte ju odznieť. Keď už cítite HNEV, povedzte si: „Ale ma nasral! Takto som sa nechal vytočiť! OK, prijímam ten hnev.“ Opakujte si to, ako ten hnev prijímate, až kým sa neukludníte. A keď to nejde, zakričte si! Ponadávajte si! Zabúchajte si do niečoho mäkkého! Zabehajte si! Dostaňte tú emóciu von!

Tak si to zopakujme.

Predísť chorobe môžete, ak:

1. Nebudete hovoriť o chorobe a nebudete predvídať ochorenie.
2. Vynecháte slová s predponou NE-.
3. Ak máte nejaký problém, vždy ho na začiatku vyriešiť metódou: „ODÍDEM/ZMENÍM SITUÁCIU/ZMENÍM SVOJ POSTOJ“. Vždy máte len tri možnosti. Vyberte si.
4. Ak problém prerástol do emócií, riešiť emócie. Prijať ich a dostať ich von.

Život ide niekedy turbulentnou rýchlosťou. Nie vždy je čas na zamýšľanie takéhoto typu. Keď máte živiť rodinu, nie je čas na sebakontrolu. Preto sa stáva, že ochoriete. Z príbehu o neznesiteľnom kolegovi vás môže bolieť hrdlo, plece, oči, hlava, šija a všeličo iné.

Mne osobne sa veľmi uľavilo, keď som pochopila, že chorobu mám vnímať ako informáciu, že niečo nerobím dobre v mojom živote. Že niečo mám zmeniť! Dnes viem, že choroba je len ukazovateľ. Nie je to strašiak, ktorého treba spacifikovať a rýchlo sa ho zbaviť. Chorobu treba prijať. Zamyslieť sa nad ňou. V našom živote nie je nič náhoda. Všetko sa deje z určitého dôvodu, ktorý dnes ešte nemusíme vidieť. 

Afirmácie

Takže ste ochoreli. Máte strašnú bolesť hrdla. K tomu aj zvýšenú teplotu. 

Už viete, že každé ochorenie má svoju duchovnú príčinu. Tak si celý deň mrmlete afirmáciu: „Môžem bezpečne vyjadriť seba samého. Som pokojný a uzmierený so životom!“ Ale nastal nový deň a vám vôbec nie je lepšie. Ako to?

Zatiaľ som prišla len na túto vec. Pozitívne tvrdenia bez hlbšieho uvedomenia nefungujú. To znamená, že pozitívne tvrdenia začnú fungovať až vtedy, keď si uvedomíte, že horúčka a bolesť hrdla súvisia s kolegom. Horúčka poukazuje na váš hnev voči nemu a bolesť hrdla predstavuje vaše nevyjadrené potreby.

Keď ste paralyzovaný v posteli a fakt neviete nič iné robiť, máte čas na hľadanie duchovnej príčiny svojho ochorenia, prijatie ochorenia a následnej afirmácie. Ale keď vás len niečo pobolieva a žijete naplno svoj život, zväčša ťažko sa hľadá dôvod duchovný. A to hlavne, keď máte dlhoročné ochorenie.

Práve na takéto stavy je tu homeopatia. Je to liečba na tak hlbokej úrovni, že ten dôvod, prečo ste ochoreli, VY nemusíte hľadať. Urobí to homeopatický liek za vás. Spustí samoozdravovacie procesy vášho tela.

Tak ako sa sama zahojí rana na vašej koži, keď sa porežete, tak isto sa vylieči hocijaký iný váš orgán. Len to nevidíte. Po podaní homeopatického lieku sa vaša obranyschopnosť ide zblázniť, len aby ste boli zdravý. Keď sa hojí rana na koži, cítite to. Koža je citlivá, pobolieva, prípadne svrbí. Tak isto cítite aj iný orgán vášho tela, keď sa lieči. V homeopatii tomu hovoríme reverzné príznaky.

Môj život ovplyvnil Eckhart Tolle a Louise Hay.

S láskou Homeopatka Katka