5 mesačný Tomáško robí starosti svojej maminke revom.

Kričí na hračky. Rozčuľuje sa na ne. Je nepokojný. Ľahko sa ľaká. Má desivý výraz na tvári. Zle spí. Aj pri kojení sa odtrháva a stále hýbe s končatinami. Trávenie má v poriadku. Kaká každý deň. Mamina hovorí: „Od narodenia cítim, že ho niečo trápi.

Neviem to definovať. Keď je nespokojný, nič ho neupokojí. Trocha pomôže, keď ho zoberiem na ruky hore.“

Tomáško má bledučkú pokožku. Je pevný a veľký na svoj vek. Od predchádzajúceho homeopata dostal: stramonium, opium, natrium m., carc., phosphor, calcarea phosp..

Pýtam sa maminy na pôrod a tehotenstvo.

„Počas tehotenstva som mala strach. Prvé tehotenstvo bolo ukončené v 6 týždni. Bola som unavená a opatrná. Pracovala som až do pôrodu. Kontrakcie prišli týždeň po termíne. Pôrod bol veľmi dlhý, 17 hodín. Veľmi ma boleli kríže. Bola som na 3 prsty otvorená. Ďalej to nepostupovalo. Dlho bol v pôrodných cestách a nevedela som ho vytlačiť. Bola som nastrihnutá. Dostala som oxytocín a penicilín na streptokoka. Bála som sa! Bolesť som si nepripúšťala, ale nakoniec som mužovi povedala, že to nezvládnem. Dostala som epidurálku.“

Po pôrode boli bez seba 20 hodín.

Tomáško je neočkovaný.

Čo sa vlastne stalo? Prečo to dieťatko stále plače? Ešte stále sa nevysporiadalo s cestou na tento svet. Mal ju veľmi ťažkú! Hovorí o tom des na jeho tvári, ktorý má ešte doteraz. A k tomu všetkému mu bolo dávkované dosť veľa chémie: epidurálka, oxytocín, penicilín.

Dostal BORAX 30CH. Typickým znakom tohto lieku je, že dieťa sa veľmi rozruší, keď ho pokladáte dole do postieľky. Až sa strhne a snaží sa vás pridržať.

Kontrola po mesiaci ukázala, že Tomáško je pokojnejší. Nekričí na hračky. Nestrháva sa zo sna. Vydrží sa sám hrať, nevyžaduje toľko akcie z maminej strany. Na určité zvuky je stále citlivý. Zľakne sa. Dostal BORAX 200CH. Pri kontrole po 2 mesiacoch sa má Tomáško dobre. Citlivý je na určité zvuky stále, ale nereaguje tak splašene.

Každá mamina sa trápi, keď jej miminko plače. Najčastejšie sa rieši jedálniček. Čo som zasa zjedla, že tak reve?!? No problém nie je vždy v tom, čo mama zjedla, či bábo malo dnes veľa vnemov, alebo či nebolo uhriaknuté. Veľkú šarapatu narobí chémia podávaná pri pôrode a samotný psychický stav rodičky a v neposlednom rade odlúčenie dieťatka od matky hneď po pôrode.

Tak ako pri chorobe, tak aj pri plači hľadám príčinu. A spolu s maminou sme ju našli.